„Verím, že cirkev nie je bowlingový klub, ale inštitúcia rovnako svätá, ako sú sväté jej sviatosti. Toto posolstvo mi často chýba, najmä v nemeckej cirkvi,“ vyznáva sa jej čerstvý člen Riccardo Wagner. Profesor udržateľného manažmentu a komunikácie na Fresenius University of Applied Sciences v Kolíne nad Rýnom, vedúci mediálnej školy, dekan pre štúdiá a autor v jednej osobe.
Na Veľkú noc rozšíril svoje osobné portfólio v kolínskom dominikánskom kostole svätého Andreja o jeden nový, preňho podstatný titul: katolík. Spolu so siedmimi ďalšími katechumenmi prijal počas veľkonočnej vigílie iniciačné sviatosti a ukončil tak dlhú etapu premýšľania a hľadania „skokom viery“. Na pozadí rekordného počtu odídencov z katolíckej cirkvi v Nemecku sa „skok“ vedca dá označiť termínom „proti prúdu".
Svoj odvážny krok podoprel aj výberom nezvyčajného krstného mena Caterinus, pri ktorom ho inšpirovala učiteľka cirkvi svätá Katarína Sienská. „Jej odhodlanie postaviť sa za to, čo je správne a presviedčať aj najvyššie autority je pôsobivé. No bola to jej absolútna oddanosť Bohu, sviatosti Eucharistie a cirkvi, ktorá ma obzvlášť inšpirovala,“ zdôvodňuje svoj výber profesor Wagner, pre ktorého je svätá Katarína zároveň dôkazom, že argument zaznávania žien v cirkvi je nekomplexným predsudkom.
Dva zvraty a jeden cieľ
„Nikdy som nechcel byť kresťanom. Bol som ateista, ktorý sa zaujímal o vedu a techniku. Ako to už dnes býva, snažil som sa odpovedať na veľké otázky pomocou východných filozofií, najmä taoizmom a budhizmom, čo ma nakoniec paradoxne priviedlo k presvedčeniu, že teistický svetonázor sa mi zdal správnejší a rozumnejší,“ odhaľuje vedec pre portál kath.net svoj životný príbeh, ktorý sa kresťanským obsahom naplnil vďaka dvom zlomovým momentom.
Tým prvým bolo narodenie syna, ktorému chcel ponúknuť spoľahlivú životnú orientáciu a svetonázor. Vlastná úloha otca mu postupne pomohla lepšie pochopiť spôsob konania toho Nebeského, ktorý je prítomný a predsa skrytý, teda milujúci a zároveň rešpektujúci slobodu človeka.
„Štartovacím výstrelom“ k hlbšiemu skúmaniu kresťanstva bola preňho kniha od františkánskeho autora Richarda Rohra, ktorá mu podľa vlastných slov poskytla dovtedy najzrozumiteľnejšie vysvetlenie kresťanstva a zjavenia Boha.
„Jozef Ratzinger/Benedikt XVI., Karl Rahner, C.S.Lewis, Henry de Lubac, John Henry Newmann, G.K. Chesterton, Hans Urs von Balthasar, Dietrich von Hildebrand, Romano Guardini, Thomas Merton, Rene Girard, cirkevní otcovia či mystici ako Ján z Kríža a Terézia z Avily a mnoho ďalších,“ vymenúva profesor Wagner zbierku autorov, ktorí ho sprevádzali na ceste do Katolíckej cirkvi.
Pred tromi rokmi prečítal Bibliu s výkladom, Katechizmus, a zoznámil sa s kompletnou sociálnou náukou cirkvi, až jedného dňa zistil, „že rozmýšľa a žije ako katolík“. Intelektuálny rozvoj vedca plynule prechádzal do stále aktívnejšieho života modlitby a bohoslužieb, na ktorých rástla túžba po prijatí sviatostí.
Jadrová katastrofa v cirkvi a klišé ateistov
Neofita Riccardo Caterinus Wagner vníma sviatosti ako znak svätosti cirkvi, ktorá sama je sviatosťou spásy. Za „nukleárnu katastrofu“ označuje vedec rozpad jadra cirkvi, teda „skutočnosť, že ani aktívni katolíci čoraz viac neveria v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii".
"Tieto otázky by mali byť v popredí. Žiadna iná diskusia, ako napríklad tá, ktorú vedú rôzne reformné hnutia, to nezmení. Ľudia nechodia do kostola preto, že sa tam používa klimaticky neutrálna elektrina alebo že farár má manželku, ale preto, že hľadajú odpovede na zásadné otázky svojho života a nádej,“ naráža Wagner na súčasnú krízu cirkvi v Nemecku.
Ako katolícky vedec má jasno aj vo vzťahu týchto dvoch oblastí: „Presvedčenie, že viera a veda sú protiklady a osvietenstvo nás vyslobodilo z jarma temného, nábožensky zaslepeného stredoveku a cirkvi ako prekážky samostatného myslenia, je nielen nesprávne, ale aj nudné. Dawkins a ďalší Noví ateisti tu už desaťročia používajú hlúpe klišé. No nielen veda, ale aj umenie, literatúra a v konečnom dôsledku aj organizácia celej našej spoločnosti na základe univerzálnej a ako nedávno opäť zdôraznil Vatikán, nekonečnej ľudskej dôstojnosti, by boli nemysliteľné bez Kristovho posolstva a kresťanského pohľadu na ľudstvo.“
Plávame v kresťanských vodách, ale popierame ich prameň
Za vhodný obraz dnešnej spoločnosti považuje myšlienku historika Toma Hollanda, ktorý výroky ateistu Richarda Dawkinsa o „kultúrnom kresťanstve“ okomentoval slovami: „Dawkins uznáva, že pláva v kresťanských vodách, ale odmieta uznať prameň týchto vôd.“
Profesor Wagner obviňuje osvietenstvo až po Nových ateistov z klamstva, ktorému sme žiaľ uverili. Boli to prázdne sľuby, že „ak necháme náboženstvo a Boha za nami a budeme sa rozvíjať na základe racionálnych materialistických prírodných vied, technológii a trhovej ekonomiky, svitne na nové časy, mier, prosperitu a šťastie pre všetkých".
"Iste, v niektorých smeroch sme mimoriadne úspešní. Máme viac vecí ako kedykoľvek predtým, sme zdravší a vzdelanejší ako kedykoľvek predtým – ale nie sme šťastnejší, pokojnejší, jednotnejší a určite nemáme viac nádeje – práve naopak,“ delí sa so svojím pohľadom bývalý ateista.
Bez Boha to nepôjde
Cieľom neofitu profesora Wagnera nie je obrátiť každého na kresťanstvo, ale obohatiť spoločenskú diskusiu, ktorá sa často redukuje len na techniku a politiku.
„Som pevne presvedčený o tom, že nás v nasledujúcich rokoch a desaťročiach postretnú témy, ktoré nezvládneme bez toho, aby sme sa hlbšie nezamysleli nad tým, kde má láska, nádej a sila svoj pôvod – a síce v Bohu,“ vyjadruje svoj pohľad.
Svoju podstatnú úlohu nevidí v pozícii kazateľa či apologétu, ale experta vo svojej oblasti: „V mojej profesionálnej komunite až príliš často stretávam protihumánne a fatalistické naratívy – ľudia ako vírusy, preľudnenie ako problém, či my ako posledná generácia. Chcel by som pracovať na perspektíve, ktorá nás ukazuje ako prvú generáciu. Generáciu, ktorá má celistvý pohľad na náš svet, ktorá využíva dary obrazu Boha v nás v zodpovednosti za stvorenie. Generáciu, pre ktorú sú viera, nádej a láska motorom života.“
Svoje myšlienky zakončuje osobným vyznaním. Na otázku, kto je preňho Ježiš Kristus, odpovedá profesor priamo a jasne: „Ježiš je Slovo Boha, pretože v ňom nám oznámil všetko, čo by sme mali o Bohu vedieť. Je konkrétnym náprotivkom a je jednoznačnou provokáciou pre náš svet a bláznovstvom, ktoré spochybňuje nás a náš spôsob života. Je Bohom, ktorý je s nami aj v najhlbšom utrpení a prameňom nádeje, pretože na kríži a v zmŕtvychvstaní je jasné, že ani smrť, ani utrpenie nemajú posledné slovo, ale nakoniec ho bude mať Boh a jeho život.“